H: You know those days when you get the mean reds?
P: The mean reds, you mean like the blues?
H: No. The blues are because you're getting fat and maybe it's been raining too long, you're just sad that's all. The mean reds are horrible. Suddenly you're afraid and you don't know what you're afraid of. Do you ever get that feeling?
P: Sure.
H: Well, when I get it the only thing that does any good is to jump in a cab and go to Tiffany's. Calms me down right away. The quietness and the proud look of it; nothing very bad could happen to you there. If I could find a real-life place that'd make me feel like Tiffany's, then - then I'd buy some furniture and give the cat a name!
Prvý spoločný post s Pauli. nad "together" blogom sme už nechvíľu uvažovali a tak je teraz asi ideálna doba.skočili sme si tak po obede do knižnice J. Palacha po nejakú tú poéziu a prózu a v rámci pár zastávok nafotili fešn sešn v retro odevoch červenej a čiernej farby.čo je lepšie ako rolák, rúž a básne..
Tento post je až skoro darom božím.okolnosti ma konečne pritlačili ku stene a vzala som do ruky kanona.z dnešku som si ale stopercentne istá len touto fany sériou Pauliny pri Solidní jistotě.oh how ironic..iconic...
Najlepšie veci sa musia skončiť najrýchlejšie.preto nám nemohlo napadnúť nič lepšie, ako svoje spoločné chvíľky natočiť, zostrihať a pekne si následné výtvory prehrávať dookola.kedykoľvek, kdekoľvek.revať a kričať pri tom.a hlavne vo chvíľkach, keď je nám smutno.tak tu sme teda my.ďakujeme Jani za tvoje zručnosti. stlačme teda play.a snáď nie naposledy..